Lži, hoaxy a zavádzania o podpore domáceho uhlia

"Motto: Človek, ktorý sa bojí pravdy a ktorý namiesto pravdy príjme lož, sa nikdy nedozvie, ako má správne konať. Ralph Waldo Emerson" 

Namiesto úvodu si rovno dáme jednu otázku: zamysleli ste sa už niekedy nad tým ako sa baníkom navracali hodnoty, ktoré svojou ťažkou prácou v podzemí vyrábali?

Takmer vždy sa cena baníkmi vyrobených produktov a ich práce vracala okľukou.. Ich práca tvorila hodnoty , z ktorých bohatlo aj mesto alebo mestečko v okolí ktorého sa bane bane vyskytovali. Nepriamy návrat hodnôt práce baníkov sa udial výstavbou honosných kostolov aké v okolí nebývali , na ktoré boli hrdí, opevnením mesta ktoré baníkov a ostatných remeselníkov chránilo pred agresormi zvonka.  Banské mestá mávali to čo nebanské mestá často postrádali. Napríklad špeciálne privilégia od vtedajších panovníkov, vyššiu organizáciu a kontrolu prác aj remesiel. V baníckom meste ste si vždy mohli kúpiť lepší tovar ako v nebaníckom okolí.  

Chcete nejaké príklady? Banská Bystrica, Spišská Nová Ves, Rožňava, Banská Štiavnica, Kremnica, Smolník, Gelnica a mnohé iné na Slovensku.  To všetko boli mestá dobývajúce kovy, v ktorých žili, pracovali, milovali sa a umierali hlavne baníci.

V dvadsiatom storočí sa u nás objavili nové banícke mestá.
Sídla uhoľných baníkov a energetikov.
Čím by bola dnešné okresné mesto Prievidza bez Cígeľských a Nováckych baní? Alebo čím by bol dnešný Veľký Krtíš bez baní Dolina?  
Nalejme si čistého vína: - boli by len provinčnými dedinami alebo predmestiami susedných sídiel. 

Konkrétne Prievidza by bola bez baníkov "tou dedinou pri Bojniciach, čo má kláštor a kostol"  Handlová by bola dedinou s pekným stredovekým kostolom, a asi by sa bez baníctva uhlia ani nevolala tým menom ktoré nosí dnes.

Hodnoty sa v novovekých banských mestách baníkom prestali vracať formou honosnejších kostolov, alebo pevnejších bezpečných hradieb.  Ťažká banícka práca začala byť oceňovaná lepšími výplatami než v okolí , prideľovaním nových bytov na čerstvo postavených sídliskách , budovaním siete lepšie zásobených obchodov, stavbou športovísk-štadiónov a športových hál.  
To všetko boli v svojej dobe hodnoty, ktorých sa inde málilo.
Cenou za spomenuté vymoženosti a lepšie výplaty je ťažká práca v podzemí.

V treťom tisícročí sa u nás úcta ostatného obyvateľstva k ťažkej práci časti svojich ľudí začala vytrácať.  

Hodnoty vytvorené generáciami baníkov na Hornej Nitre však zostávajú - sú to hodnoty mesta, osídlenia, komunity, kultúry. Hodnoty kvalitnejšieho života. 

Všetci baníci palivovo-energetického systému každého štátu na svete dávajú ostatným obyvateľom niečo cennejšie ako drahé kovy, železo či meď.

To čo uhoľní baníci odovzdali, a denne dodnes odovzdávajú je energia.

Energiu z uhlia bežne nevidno.
Je v zásuvkách vašich domových rozvodov.
Zmenila sa na teplo vo vykurovaní.
Len vďaka energii ste si vy , Vaši rodičia, a ich rodičia mohli v zime sedieť pekne v teple.

 Vďaka energiám sa vyrábalo to čo okolo nás je, a čo si my často ani neuvedomujeme, preto že sme to začali považovať za samozrejmosť.  To, že konečné výsledky práce dnešných uhoľných baníkov na rozdiel od kovov nevidno vo forme materiálnej ale namiesto toho zmenenej na energiu, ešte neznamená že si nezaslúžia úctu spoločnosti, ktorej energia slúži.  

V Štrasburgu v decembri 2017 to pri spustení CRiTP - Platformy pre uhoľné regióny v transformácii - z úst vysokého komisára Európskej Komisie zaznelo jasne: Ak nejaké regióny vytvárali hodnoty vo forme zdroja energie, z ktorej profitovali všetci obyvatelia regiónu alebo štátu, je povinnosťou všetkých užívateľov energii baníkom v danej oblasti pomôcť.

Nie v každej krajine to zašlo so znevažovaním baníckej práce tak ďaleko ako u nás.
Krajiny, v ktorých sa väčšina alebo významná časť energii , bez ktorých by sme boli my všetci nahratí, ešte stále vyrába prácou baníkov, si svojich baníkov vážia oveľa viac.
Po príklady nemusíme chodiť ďaleko.
Slovinsko, Česko, Poľsko, Nemecko, Grécko, Bulharsko, Rumunsko. Krajiny bývalej Juhoslávie. Tam všade si baníkov vážia viac ako my.

My sme asi "modernejší". A vyzerá to tak, že sme zrejme aj hlúpejší.
Zabudol už vôl, že teľaťom bol.   
   

Médiá si teraz väčšinou všímajú najmä podporu ktorá sa uhoľným baniam dostáva od štátu.
Tvária sa ako keby uhoľní baníci chodili vyjedať spoločnú špajzku.
Neuvedomujeme si pritom, že baníci a elektrárenskí pracovníci z tejto podpory domáceho uhlia veľkú časť cez svoje výplaty, odvody a daňový systém stále štátu vracajú do obehu.
Plnia tú pomyselnú špajzku.

Nedávno si niektoré médiá vo svete predsa len všimli aj prostriedky z energetiky, ktoré sa vracajú naspäť do obehu, hoci naši baníci to hovoria už  roky. 
V USA  vyšla analýza ukazujúca, ako sa významná časť peňazí z energetiky z jednej jadrovej elektrárne vracia späť do rozpočtu konkrétneho amerického štátu Washington.

Článok si vo voľnom preklade a vysvetlení podstaty  môžete prečítať TU .  https://venergetike.sk/zaujimavosti-jadrova-energia-ponuka-viac-ako-len-energiu/

 Tu je z článku uverejneného nedávno na stránke venergetike.sk úryvok pre tých, ktorí sú leniví kliknúť si:  "Štúdia Nuclear Energy Institue sa zamerala najmä na viaceré hospodárske výhody jadrovej energie v americkom štáte Washington.

Mnohí z nás sa možno nikdy nezamýšľali nad tým, že jadrová energia nám môže ponúknuť aj iné výhody, ako len  samotnú produkciu energie. O jej ďalších ekonomických výhodách sa nás snaží presvedčiť aj nedávna štúdia od Nuclear Energy Institute, ktorá nám ukazuje, že na problematiku sa možno pozrieť aj z iného uhla pohľadu.

Tvorba pracovných miest

Štúdia Nuclear Energy Institue sa zamerala najmä na viaceré hospodárske výhody jadrovej energie v americkom štáte Washington. Tamojšia jadrová elektráreň Columbia Generating Station dosahuje výkon 1 207 MW a produkuje viac ako 9 miliárd kilowatt hodín elektrickej energie ročne. Pre porovnanie možno uviesť, že takéto množstvo by stačilo na pokrytie spotreby v celom meste Seattle. Okrem tohto nesporného benefitu však štúdia vyzdvihla aj fakt, že samotná elektráreň a jej prevádzka poskytuje prácu viac ako 2 tisíckam pracovníkov ročne.

Dane tu boli a zrejme aj budú

Ďalším benefitom takejto veľkej spoločnosti je fakt, že dokáže prispieť do štátneho rozpočtu slušným objemom peňazí na daniach. Spomínaná štúdia tak prišla s informáciou, že v prípade washingtonskej elektrárne sa suma na daňových odvodoch ročne pohybuje na úrovni 13,4 milióna amerických dolárov (USD). Tieto finančné prostriedky sú okrem iného rozdeľované pre tamojšie školy a financuje sa z nich aj fungovanie rôznych administratív. Aj tu by sme napokon mohli hovoriť o tom, že vďaka týmto financiám môžu fungovať a dávať prácu tamojším obyvateľom."

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Podpora je vždy na jednej strane váh, a dane, odvody a DPH je vždy na druhej miske váh

Myslíte že Amerika je za morom, a  na Slovensku je to iné?  
To asi ťažko, peceň chleba má všade dve kôrky.

U nás rovnako ako v Amerike platia podobné ekonomické princípy.
Líšia sa len výšky výplat, odvodov a sadzby daní. 

Hornonitrianske bane by mali cez podporu na využívanie domácich palivových zdrojov mali podľa niektorých médii dostávať  necelých 100 miliónov €.   

Tie však dostávajú Slovenské elektrárne na nákup domáceho uhlia, nie bane.

To koniec koncov jasne potvrdilo stanovisko Európskej Komisie k teplému bonzu na takzvanú "neoprávnenú pomoc štátu" ktorým baníkov Hornej Nitry "natreli" v EK domáci. Stanovisko EK bolo po prešetrení jasné: štátna pomoc na výrobu elektrickej energie z domácich zdrojov nie je neoprávnená. To znamená že oprávnená je.
  

Z tohto balíka necelých 95 miliónov Euro za vykúpené -vydolované domáce uhlie priemerne ročne dostane do uhoľných baní HBP niečo viac ako 70 - 80 miliónov euro za rok.

Z tých 80 a niečo miliónov Euro musia bane okrem iného napríklad nakúpiť elektrickú a tepelnú energiu od elektrární.

Vedeli ste napríklad, že motor ťažného stroja šachty má za hodinu spotrebu okolo jedného megaWattu elektriny? Ďalšie megawatty zhltnú desiatky štvrťmegavatových a stokilowattových  motorov dopravníkov a kombajnov v baniach.

  Uvedomujete si, že banské ventilátory, dopravné pásy a čerpadlá sú tiež doslova hltači megawattov?  

Do bane idú ročne tisíce ton železných výstuží, koľají, potrubí, betónových prefabrikátov, banského dreva, ktoré sa nakupuje za milióny € ročne?
Viete, že stovky ton pásoviny, plastov, špeciálnych lepidiel, plechov naše domáce bane na uhlie každoročne  doslova len tak zliznú,- ako medveď malinu?    

Ak nie ste náhodou baník, tak asi neviete, že každý jeden meter vyrazenej podzemnej chodby  stojí v závislosti od jej plochy prierezu 2500 - 3000 Euro.
Pritom ročne sa pre potreby dobývania uhlia v spoločnosti HBP takých chodieb za rok musí vyraziť - vykopať 8 - 10 kilometrov.
Každý rok.
Vynásobte si 2500 € x 8000 m a máte zhruba spodnú hranicu baňami vynaložených  nákladov len na razenie banských diel za jeden rok .
     

To všetko vyššie menované a ešte omnoho viac iného materiálu sa riadne nakupuje od dodávateľov. Tí dodávatelia tiež platia svojich zamestnancov, platia odvody a dépéháčky, aj elektráreň Nováky zamestnáva okolo 500 pracovníkov . Len za dane z nehnuteľností a pozemkov bane platia ročne mestám a obciam viac ako 400 tisíc € ročne
  

Teraz poďme ku konkrétnym číslam . Bane ktoré pokrývajú okolo desatiny spotreby elektrickej energie ročne vrátia cez odvody (zdravotné, dôchodkové, nezamestnanecké, poistenie) do štátneho rozpočtu priemerne 40 miliónov Euro za rok. 

 K tomu cez zaplatené DPH za tovar a služby ide zo slovenských uhoľných baní každoročne priemerne pri súčasnom stave zamestnancov okolo 12 miliónov Euro späť štátu. 

To je ročne priemerne 52 miliónov Euro , ktoré sa štátu cez dobývanie a spotrebu domáceho uhlia vrátia.
Zvyšok sú výplaty zamestnancov a náklady na investície, energie, údržbu.
Platy minú baníci väčšinou v okolí,  a z toho, na čo ich minú, žije v regióne obchod a služby. 

Kalkulačkový výpočet typu - vyplaťme namiesto podpory domáceho uhlia každému baníkovi 1 800 € mesačne a nech sedia doma , my ostatní ušetríme, je čistá demagogická hlúposť. Dobre to znie, ale dobre znie mnoho hlúpostí.

Keď tú elektrinu z nášho uhlia  nevyrobíme doma, budeme ju musieť nakúpiť inde, preto že elektrinu chceme všetci.

Zadarmo nám ju zo svojich prebytkov žiadny z okolitých štátov nedá.
Platí sa za ňu pekne v eurách, a nakupovaná je zvyčajne o niečo drahšia ako tá naša doma vyrobená - ak teda nerátame solárnu elektrinu, ktorí je u nás tri až štyrikrát drahšia ako tá uhoľná.   

Cena nakúpenej zahraničnej elektriny sa zákonite premieta do ceny domácej elektrickej energie.
Cena elektriny sa v celom svete zvyšuje, aj keď sa občas vyskytnú poklesy cien.

 Čo ale málokto z plánovačov našej svetlej budúcnosti predpokladal - aj spotreba elektriny napriek všetkým úsporným opatreniam  Únie neustále neúprosne rastie. 
Úsporné spotrebiče ako chladničky, LED svietidlá, úsporné telky, inteligentné kúrenia paradoxne k úsporám energie nevedú, hoci plánovači sväto-sväte verili že to tak bude. 

Houby, realita je iná.  

Takže pod tlakom kecov rôznych amatérskych mysliteľov a nimi poštvaných médii si myslíte, že baníci uhlia sú na vine že Vaša elektrina je drahšia?

   Myslíte si, že poznáte cenu elektriny?
Porovnávate ju s cenami iných krajín?  

Nezabúdajte, že každá okolitá krajina má svoj vlastný energetický mix, daný geografiou, geológiou, slnečným svitom, polohou, množstvom vody a vetra.  
Preto sú ceny elektriny rôzne.

S elektrinou a teplom je to ako so zdravím: Skutočnú cenu elektrickej energie spoznáte až vtedy, keď ju nemáte.

 Baníci uhlia na Slovensku z podpory na ťažbu a využívanie domáceho uhlia vracajú z toho čo dostanú od elektrární za vyťažené uhlie, viac než polovičku obdržaných peňazí naspäť štátu.