Vážená pani riaditeľka Kohútková,
keďže ste priamo podpísaná pod tlačovým vyhlásením Greenpeace Slovensko, a zastupujete ho ako riaditeľka, budeme teda oslovovať priamo Vás.
keďže ste priamo podpísaná pod tlačovým vyhlásením Greenpeace Slovensko, a zastupujete ho ako riaditeľka, budeme teda oslovovať priamo Vás.
Tendenčný a silne nekompetentný článok Vašej organizácie o údajnom znečisťovaní sedimentov potokov a teda aj rieky Nitra arzénom je
tu a na mnohých iných miestach na webe:
http://www.enviroportal.sk/clanok/greenpeace-okolie-vypustov-banskych-vod-na-hornej-nitre-je-znecistene-arzenom-2
V tlačovom vyhlásení v 2.
odstavci uvádzate, že z Vašich celkom 10 vzoriek dnových sedimentov ste
namerali citujeme: "znepokojivé
množstvá arzénu" 21,1 mg - 3780 mg. As na jeden kilogram."
http://www.enviroportal.sk/clanok/greenpeace-okolie-vypustov-banskych-vod-na-hornej-nitre-je-znecistene-arzenom-2
Jedno výrazné fiasko ste so svojou spoločnosťou Greenpeace po vydaní stanoviska Slovenskej Inšpekcie životného prostredia utrpela v tzv. prípade Nováckej Haldy. O tom sme písali tu:
Iným brechotom spoza plota boli Vaše výplody o tomto:
Nesprávne uvádzate že "...Hodnoty preto možno iba orientačne porovnať so zákonnými
hodnotami pre dnové sedimenty určené na aplikáciu do pôdy či limitmi pre
hodnoty arzénu zo zahraničia. Slovenský zákon uvádza limitnú hodnotu pre arzén
20 mg/kg. Holandský dokument definuje 29 mg/kg arzénu ako cieľovú hodnotu v
sedimentoch a pôde."
Tieto údaje ste Vy alebo Vaši aktivisti vybrali z jednej
vedeckej práce, ktorú ste sa samozrejme nenamáhali citovať ani uviesť ako zdroj.
Pravdepodobne ste sa ani nenamáhali overiť si, o aké
predpisy ide, ani či sú uvedené správne, čo je dosť príznačný postup pre všetky
aktivistické postupy (CTRL C + CTRL V). V tej práci je napísané nesprávne číslo, grínpís vyzobol čísla z jedného textu a vložil chybu do druhého textu.
To na čo sa v práci na úrovni seminárky nevedomky odvolávate, je Zákon NR SR č. 188 z 23.4.2003 v doplnení
zákona SR č. 223/2001 Zbierky zákonov, ktorý hovorí o najvyšších povolených
koncentrácii arzénu v sedimentoch obecných alebo mestských Čistiarní odpadových
vôd - teda odpadových kalov z kanalizácie osídlení ,ktoré možno podľa našich
predpisov zaorávať do pôdy ako hnojivo.
Tento zákon nič nehovorí o sedimentoch v potokoch či
riekach a ich limitoch obsahov ťažkých kovov a iných prvkov.Vy si však s pokerface miešate jabĺčka so slivkami, a dúfate, že Vám nakoniec vyjde mišpuľa!
Zákon 188 ani žiadny iný zákonný predpis o prvkoch v sedimentoch v tokoch ani nemôže pojednávať.
V sedimentoch riek,
teda piesku, štrku prípadne bahne tokov sa totiž na Slovensku, a ani nikde inde
na svete NEDÁ a nemôže nejakým zákonom určovať aké majú mať zloženie.
Preto že Prírode sa nedá určovať, aké minerály a teda aj
obsahy rôznych prvkov v týchto sedimentoch, vytvorených z hornín ktorými toky
pretekajú, majú alebo musia byť dodržané podľa nejakých predpisov vytvorených ľuďmi.
Horniny a teda aj
sedimenty obsahujú to, čo obsahujú, prvky ktoré do nich vložila príroda, a to mixuje na Hornej Nitre matka Zem už desiatku miliónov rokov, nezávisle od chcenia či vôle aktivistov alebo
iných ľudí či živočíchov. Jednoducho horniny uložené vo vodných tokoch sú také,
ako rozhodla vyššia moc: príroda.
Odborníci tomu hovoria prirodzené horninové pozadie, a
včítane arzénu je toto horninové pozadie tvorené prakticky celou Mendelejevovou
periodickou tabuľkou prvkov. Len príroda rozhoduje, čoho bude v hornine viac a
čoho menej.
Človek toho v oblasti prevahy zloženia hornín môže ovplyvniť len
mizivé promile, pri naozaj veľkej činnosti maximálne ak pár percent.
Vo Vašom tlačovom príspevku sa snažíte nešikovne a naivne
verejnosti vsugerovať, že Horná Nitra je nejakým jedovatým ostrovom plným
arzénu kvôli 100 ročnej činnosti miestnych baní.
Na nasledujúcom obrázku máte obrázok Slovenska s
vyznačenými oblasťami so zvýšenými a zníženými obsahmi arzénu v sedimentoch
tokov.
Mapka z Geochemického atlasu Bodiš, Rapant a kolektív. Prievidza a Hornonitrianska kotlina je označená žltou šípkou |
Páni Bodiš, Rapant a ich kolektív za desiatku rokov zozbieral na celom území
24, 5 tisíca vzoriek riečnych sedimentov a vyhodnotil v nich obsahy väčšiny
prvkov.
V každom potôčiku a riečke vzali niekoľko desiatok vzoriek
, takže len na Hornej Nitre a okolí bolo týchto vzoriek medzi niekoľkými
stovkami až tisíckou vzoriek.
Preto sú
výsledky z tohto mnohotísícového mračna bodov meraní oveľa preukaznejšie, než Vaše
aktivistické odbery zamerané na "údajné" potvrdzovanie ekologických záťaží.
Na Hornej Nitre sa samozrejme vyskytuje arzén v rôznych
minerálnych zlúčeninách, preto že arzén je bežný všade, kde sú výskyty
sopečných hornín a ílov či ílovcov.
Mapa
ukazuje, že na Slovensku je najmenej 15 rozsiahlych oblastí s vysokými obsahmi
arzénu v horninovom pozadí. Čím sýtejšia červená, tým viac arzénu sa v týchto
oblastiach vyskytuje v sedimentoch tokov. Toky pri každom daždi splavujú
horniny s obsahom všetkých prvkov do svojich sedimentov v korytách.
Mapka na obrázku jednoznačne poukazuje na to, že v
prírodnom prostredí sedimentov tokov máme vysoké obsahy arzénu aj tam, kde
nikdy žiadne uhoľné bane ani elektrárne neboli, a ani vietor, voda či dážď tam
v žiadnom prípade nemohol zaniesť splodiny z uhlia.
Námatkovo si Vás
dovolíme upozorniť napríklad na oblasť celých Nízkych Tatier, Belianske Tatry
,oblasti na Orave, územie medzi Martinom a Žilinou či okolo Krupiny.
Tieto oblasti majú jedného spoločného menovateľa.
Všade tam sa vyskytujú ílovité horniny a teda aj prírodne zvýšeným podielom arzénu.
Prírodný arzén doslova "miluje" ílovité horniny, a ukladá sa
v nich v procese ich vzniku. Arzén je v nich pevne naviazaný, ale len do
okamihu, kým na horniny nezačne pôsobiť
prírodný proces nazývaný zvetrávanie hornín.
Íly, ktoré sa
zvetrávaním dostávajú blízko k povrchu, následne povrchová voda ľahko
rozplavuje na blato, ktoré potom voda z nižším PH rozkladá a uvoľňuje z nej
dovtedy pevne usadený arzén. Preto máme aj na Hornej Nitre, v kotline vyplnenej stovkami miliónov ton ílu, aj
niekoľko tisícov ton arzénu, ktorým vo svojej správe strašíte ľudí.
Podľa vyššie uvedenej mapky na obrázku je prirodzeným
pozadím na Hornej Nitre obsah arzénu v sedimentoch tokov 26,0 až 98 miligramov na kilogram.
Teda hodnoty, ktoré Vy a vaši aktivisti naivne
považujete za znepokojivé, neprípustné a neprijateľné!
Viete, ona Matka Zem má na háku, čo si o prípustnosti či neprípustnosti obsahov prvkov myslia nejakí aktivisti. Je to tak, ako to je.
Viete, ona Matka Zem má na háku, čo si o prípustnosti či neprípustnosti obsahov prvkov myslia nejakí aktivisti. Je to tak, ako to je.
Celoslovenským priemerom prirodzeného obsahu v riečnych
sedimentoch je obsah 11 +/- 48 miligramov arzénu na kilogram, ako uvádza D. Bodiš
a S.Rapant v Geochemickom atlase SR, časť VI: Riečne sedimenty na
strane 76.
V tej istej publikácii sa na tej istej strane uvádza že: citujem: „ V horninovom prostredí paleogénu a neogénu všeobecne možno konštatovať, že distribúcia As v riečnych sedimentoch závisí od podielu ílovcov v sedimentoch, preto že obsahujú v priemere vyššiu koncentráciu arzénu (7,4 mg.kg-1) ako pieskovce“
Možno Vám to až divnô príde, ale takto je to na celom svete usporiadané.
Kým bežné vyvrelé, usadené a premenené horniny na celom svete obsahujú priemerne 1-3 miligramy arzénu na kilogram, bridlice a ílovce obsahujú priemerne až 13 miligramov arzénu na kilogram, ako uvádza RNDr. Marsina a kol v Geochemickom atlase Slovenska III - Horniny z roku 1999.
Myslíme však, že také veci je aktivistom Greenpeace zbytočné vysvetľovať, preto že o vede nevedia nič, a ak niekto z Vás vie, ako sa postupuje pri geochemických výskumoch, tak sa vede spreneveruje v mene nejakých ideálov a vedu samotnú kriví a deformuje.
Váš spis je vedecký paškvil, za ktorý by Vás už v druhom semestri na serióznej Vysokej škole ohodnotili ako "nedostatočná"
V tej istej publikácii sa na tej istej strane uvádza že: citujem: „ V horninovom prostredí paleogénu a neogénu všeobecne možno konštatovať, že distribúcia As v riečnych sedimentoch závisí od podielu ílovcov v sedimentoch, preto že obsahujú v priemere vyššiu koncentráciu arzénu (7,4 mg.kg-1) ako pieskovce“
Možno Vám to až divnô príde, ale takto je to na celom svete usporiadané.
Kým bežné vyvrelé, usadené a premenené horniny na celom svete obsahujú priemerne 1-3 miligramy arzénu na kilogram, bridlice a ílovce obsahujú priemerne až 13 miligramov arzénu na kilogram, ako uvádza RNDr. Marsina a kol v Geochemickom atlase Slovenska III - Horniny z roku 1999.
Myslíme však, že také veci je aktivistom Greenpeace zbytočné vysvetľovať, preto že o vede nevedia nič, a ak niekto z Vás vie, ako sa postupuje pri geochemických výskumoch, tak sa vede spreneveruje v mene nejakých ideálov a vedu samotnú kriví a deformuje.
Váš spis je vedecký paškvil, za ktorý by Vás už v druhom semestri na serióznej Vysokej škole ohodnotili ako "nedostatočná"
Íly a ílovce so
zvýšeným obsahom arzénu sú na Hornej Nitre od povrchovej ornice uložené vo
vrstvách až 1000 metrov nad aj pod ťaženými uhoľnými slojmi - teda vychádzajú aj na povrch. Všade dookola sú horniny a pôda so zvýšeným
obsahom arzénu, preto že tie horniny aj s arzénom vznikli pred viac ako 10
miliónmi rokov, a nikam neodišli, ani sa nikam nechystajú odísť ešte pár desiatok miliónov rokov.
Vody prúdiace v plytkom aj hlbokom obehu arzén aj iné prvky postupne z hornín vymývajú a tieto vody sa časom skôr alebo neskôr dostávajú na povrch.
To, čo Vy a Vaši kolegovia označujete ako ekologické
zátaže, je z veľkej väčšiny podielov jednoducho PRÍRODA.
Vy v Greenpeace
Slovensko preto vo svojom tlačovom vystúpení a v televíziách či
rozhlase pravdepodobne úplne vedome zavádzate.
Nemôžeme bohužiaľ ani vylúčiť, že
možno dokonca úmyselne klamete v duchu nejakých "spoločenských
objednávok", alebo možno priamych objednávok Vašich šéfov vo Viedni či Amsterdame.
Ohľadom "znepokojenia" Greenpeace Slovakia, že ste
namerali v jednej vzorke citujem:"až 189 krát vyššiu hodnotu" arzénu
než je prípustná norma pre kaly z ČOV Vás
bohužiaľ zase musíme uistiť, že Vaše znepokojenie má korene v totálnej
neznalosti obehu arzénu v prírode a jeho afinity k iným prvkom.
V štrkových vrstvách sedimentov vodných tokov na celom svete, Slovensku a teda aj na Hornej Nitre sa bežne
nachádzajú vrstvy štrku nabohatené železom vo forme koloidného oxidu
železitého, teda dvojmocného železa, limonitu.
To sú tie vrstvy hrdzavej farby v štrkoch.
Keď arzén vyplavený z horniny dopraví voda k takejto
železitej vrstve, vytvorí sa pevná väzba medzi As a Fe. Na takýchto miestach
roztrúsených nepredvídateľne v štrkopieskových vrstvách vo vzorkách bežne
nameriate niekedy až desiatku gramov arzénu na kilogram sedimentu. Keď do výpustu termálnej vody v Bojnických kúpeľoch švacnete kus hrdzavej železnej rúrky, a po týždni ju vyberiete a dáte jej povrch analyzovať, bude obsahovať poriadne vysoké koncentrácie arzénu.
Keby ste mali príslušné znalosti, neprekvapovalo by Vás to.
Keby ste mali príslušné znalosti, neprekvapovalo by Vás to.
Evidentne Vám alebo vašim kolegom/kolegyniam však takéto vedomosti neboli osudom či na škole dopriate.
Tu je obrázok štrkovej
prírodnej pasce na arzén s limonitovou (hrdzavou) vložkou vpravo dole. Obrázok z Wikimedia
Vyhlásenie Vašeho Greenpeace Slovensko naznačujú Vašim
tvrdením, že ste namerali "neprípustné" hodnoty arzénu v okolí
výpustu banských vôd na povrch. To je však už nepokryté a priame zavádzanie, ktoré
má bežným ľuďom naznačiť, že z bane je čerpaná jedovatá a dokonca
rakovinotvorná voda!
Jednoducho povedané- je to vyložené účelové zavádzanie, alebo známka akútnej nekompetentnosti či neznalosti problematiky. ktorú ste Vy a Vaši kolegovia
koniec koncov jednoznačne preukázali pri takzvanej kauze Nováckej jalovinovej
haldy, ktorá sa tiež ukázala ako hlúposť a hoax.
Dlhodobý
priemerný obsah Arzénu v banskej vode čerpanej na povrch v Novákoch a odvádzanej v zmysle slovenských právnych noriem do
povrchových tokov, ktorý baňa Nováky desiatky rokov merajú a vyhodnocujú v
akreditovaných laboratóriách, je 0,03 až 0,08
miligramov na liter .
Tento údaj si
môžete overiť na Slovenskej Inšpekcii Životného prostredia.
Teraz si porovnáme údaj o úrovni arzénu v banskej vode s bývalými a súčasnými
normami pre pitnú, povrchovú a priemyselnú odpadovú vodu podľa slovenských
predpisov.
Nech sa jasne ukáže, ako Vaši podriadení zavádzajú čitatelov.
Kvalitatívne požiadavky na parametre pitnej vody riešila Slovenská Technická Norma STN 757111 :
Kvalita vody: pitná voda z 5.1.1989:
Pri arzéne do roku 1998 uvádzala najvyššiu povolenú koncentráciu, kedy
vodu ešte vtedy bolo možno považovať za pitnú ;na úrovni 0,05 mg/liter.
Táto norma bola od roku 1998 sprísnená na 0,005 mg/liter.
Asi nikto, kto nemá srvátku v hlave, však neočakáva, že by banská odpadná voda
mala byť v kvalite pitnej vody, aj keď v skutočnosti banské vody z Handlovej a Cígľa
od pitnej vody ďaleko nemajú. Stačilo by ich prehnať cez bežnú úpravňu vody. Na banské vody z Novák, Cígľa a Handlovej bola v roku 1997 dokonca spracovaná štúdia "Úprava banských vôd pre pitné a hygienické účely" firmou Aquatest s.r.o. Úpravňa banskej vody na pitnú sa nakoniec nerealizovala, preto že normy sa sprísnili a náklady na prevádzku čističky by neúmerne vzrástli. Preto bolo lacnejšie vyhĺbiť si vlastné vodné zdroje pitnej vody.
Nariadenie vlády
SR číslo 269/2010 z 25.5.2010 v Prílohe
č. 1 časť A, kategória A3: Povrchové vody na pitné účely uvádza, že na pitné účely možno
pri zaradení úpravy vody do čerpacieho systému využívať aj povrchovú vodu s obsahom arzénu od 50 do 100 miligramov na liter. Keď banská voda vytečie na povrch, stáva sa z nej povrchová voda
Banská voda
z Novák má obsah 30 - 80 miligramov As na liter!
V tom istom Nariadení vlády číslo 269/2010 o vodách sú však
ešte zaujímavejšie čísla:
V Prílohe číslo 6 tohto platného nariadenia je:
Priemyselné odpadové vody-teda vody, ktoré môžu jednotlivé druhy priemyslu vypúšťať do povrchových vôd:
Priemyselné odpadové vody-teda vody, ktoré môžu jednotlivé druhy priemyslu vypúšťať do povrchových vôd:
·
Pre metalurgiu neželezných kovov – tabuľka 4.2. (napríklad
hlinikárne v Žiari nad Hronom, zlievárne v Krompachoch , v Žarnovici,
v Nižnej na Orave a iných) je limitná hodnota obsahu arzénu v odpadových
vodách stanovená na 0,1 miligramu na liter, teda viac ako raz toľko, ako ide z bane v Novákoch pri najvyššej koncentrácii
·
Pre povrchovú úpravu kovov a plastov – tabuľka 5.2 (
desiatky závodov na slovensku, včítane veľkých hút a strojární) je limitná
hodnota arzénu v odpadovej vode 0,3 miligramu na liter, teda takmer 4 x viac ako ide vo vode z bane
Nováky
·
Pre ťažbu a spracovanie rúd (Tabuľka 3.2.) je limitná
hodnota arzénu stanovená na 0,5 mikrogramu na liter, teda viac ako 6 x vyššia než je úroveň obsahu arzénu v banskej vode z Novák
·
Pre výrobu elektroniky – tabuľka 5.6. (Samsung a mnohé
ďalšie iné na Slovensku) je limitá hodnota arzénu pre odpadné vody stanovená na
1 mikrogram na liter, čo je 12 a pol krát viac, než je obsah arzénu
v banskej vode z Novák!
Z uvedeného je opäť jasné, že Greenpeace Slovensko zavádza verejnosť!
Ešte zaujímavejšia situácia vznikne, keď sa pozrieme na to,
aké hodnoty arzénu sú v termálnej vode v Bojnických kúpeľoch v porovnaní
s predpisom maximálnej hodnoty pre pitnú vodu, teda 0,005 miligramu na
liter.
Hornonitrianske bane celé desaťročia merali hodnoty tlaku,
teploty a zloženia termálnych vôd v Bojnických kúpeľoch.
Majú teda celkom slušnú databázu meraní.
Priemerný obsah arzénu v termálnych vodách Bojnických
kúpeľov sa pohybuje dlhodobo na úrovni 0,0353 miligramu na liter, čo je hodnota, ktorú priemerne dosahujú hodnoty As aj v banskej vode z Bane Nováky.
Priemerný obsah As v Bojnickej termálnej vode je
7 x vyššia hodnota , ako sa v súčasnosti pripúšťa pre pitnú vodu.
Kto neverí, že termálne vody z Bojnických kúpeľov obsahujú vyššie hodnoty arzénu, než je povolené pre pitnú vodu, môže si pozrieť prácu Mgr. Daniela Marcina a kolektívu z ŠGÚDŠ : Regionálne Hydrogeotermálne zhodnotenie Fatrika Rudnianskej Kotliny z júla 2011. Je dostupná na internete. Sú v nej aj rozbory obsahu arzénu z tamojších termálnych prameňov podľa jedného merania z roku 2009.
Kto neverí, že termálne vody z Bojnických kúpeľov obsahujú vyššie hodnoty arzénu, než je povolené pre pitnú vodu, môže si pozrieť prácu Mgr. Daniela Marcina a kolektívu z ŠGÚDŠ : Regionálne Hydrogeotermálne zhodnotenie Fatrika Rudnianskej Kotliny z júla 2011. Je dostupná na internete. Sú v nej aj rozbory obsahu arzénu z tamojších termálnych prameňov podľa jedného merania z roku 2009.
Logika podsúvaná Greenpeace Slovensko čitateľom, divákom a poslucháčom
masmédii nepriamo tvrdí, že obsahy arzénu v odpadnej vode z Bane Nováky ťažko poškodzujú
životné prostredie v riekach a tokoch.
Je nám jasné, že článoček ste nepísala Vy osobne, preto že v dohladateľných prácach uverejnených na internete ktorých ste osobne autorka či spoluautorka, vždy riešite sociologické aspekty environmentalizmu, inak povedané odborne ste sa na školách zaoberala prieskumami verejnej mienky, čo si myslia obyvatelia národných parkov o hentom či tamtom.
Vo svojich odborných prácach s názvami ako: "Vnímanie udržateľného rozvoja predstaviteľmi samospráv obcí CHKO Horná Orava a NP Veľká Fatra", ktorý vyšiel v zborníku UMB v Banskej Bystrici, alebo v práci "Aktivity prispievajúce k podpore udržateľného rozvoja v obciach NP Veľká Fatra - preferencie obyvateľov" ste vypracovala dotazníky, rozdala ich , zozbierala a spracovala výsledky.
Štatistika.
O hydrogeochémii či sedimentológii ani ň.
Sociológov a politológov chrlia školy ako hydinárenské závody kurence, a človek sa nechce stať hneď po škole manažérom zemiakových hranolčekov v MacDonalde, či vedúcim oddelenia pikantných chrumkavých stripsov v KFC, že?
Práca v špecializovanom laboratóriu, ktorú si uvádzate v životopise asi nebolo to pravé orechové, lebo tam asi dotazníky nikoho nezaujímali, a bolo treba normálne robiť, že?
No tak sa spýtame v Greenpeace, WWF alebo Friend of the Earth, či by sa nenašlo teplé miestečko pre profi aktivistu so špecializáciou, že?
Škoda že ste si zborník Fakulty Prírodných Vied , v ktorom vyšla druhá Vaša práca , nepreštudovala celý.
Keby ste tak bola urobila, už na strane 155 by ste sa bola dozvedela v práci kolegu o vysokej afinite arzénu s oxidmi železa a prečo železo v pôde a sedimentoch spôsobuje zachytávanie arzénu z hornín a pôdy a nedovolí mu ďalej sa šíriť do rastlín a živočíchov.
Ani túto prácu iného kolegu ste nečítala, neníliž pravda?
My sme ju ale čítali ,a aj preto vieme o problematike prvkov vo vode, pôde , horninách a uhlí podstatne viac než ten člen Vášho kolektívu, ktorý vypracoval typický aktivistický paškvilček, tváriaci sa ako "ževrajveda" .
Späť k zdrojom arzénu na Hornej Nitre:
Skadiaľ teda pochádza gró arzénu v riečnych sedimentoch okrem vysokého horninového pozadia?
Je nám jasné, že článoček ste nepísala Vy osobne, preto že v dohladateľných prácach uverejnených na internete ktorých ste osobne autorka či spoluautorka, vždy riešite sociologické aspekty environmentalizmu, inak povedané odborne ste sa na školách zaoberala prieskumami verejnej mienky, čo si myslia obyvatelia národných parkov o hentom či tamtom.
Vo svojich odborných prácach s názvami ako: "Vnímanie udržateľného rozvoja predstaviteľmi samospráv obcí CHKO Horná Orava a NP Veľká Fatra", ktorý vyšiel v zborníku UMB v Banskej Bystrici, alebo v práci "Aktivity prispievajúce k podpore udržateľného rozvoja v obciach NP Veľká Fatra - preferencie obyvateľov" ste vypracovala dotazníky, rozdala ich , zozbierala a spracovala výsledky.
Štatistika.
O hydrogeochémii či sedimentológii ani ň.
Sociológov a politológov chrlia školy ako hydinárenské závody kurence, a človek sa nechce stať hneď po škole manažérom zemiakových hranolčekov v MacDonalde, či vedúcim oddelenia pikantných chrumkavých stripsov v KFC, že?
Práca v špecializovanom laboratóriu, ktorú si uvádzate v životopise asi nebolo to pravé orechové, lebo tam asi dotazníky nikoho nezaujímali, a bolo treba normálne robiť, že?
No tak sa spýtame v Greenpeace, WWF alebo Friend of the Earth, či by sa nenašlo teplé miestečko pre profi aktivistu so špecializáciou, že?
Škoda že ste si zborník Fakulty Prírodných Vied , v ktorom vyšla druhá Vaša práca , nepreštudovala celý.
Keby ste tak bola urobila, už na strane 155 by ste sa bola dozvedela v práci kolegu o vysokej afinite arzénu s oxidmi železa a prečo železo v pôde a sedimentoch spôsobuje zachytávanie arzénu z hornín a pôdy a nedovolí mu ďalej sa šíriť do rastlín a živočíchov.
Ani túto prácu iného kolegu ste nečítala, neníliž pravda?
My sme ju ale čítali ,a aj preto vieme o problematike prvkov vo vode, pôde , horninách a uhlí podstatne viac než ten člen Vášho kolektívu, ktorý vypracoval typický aktivistický paškvilček, tváriaci sa ako "ževrajveda" .
Späť k zdrojom arzénu na Hornej Nitre:
Skadiaľ teda pochádza gró arzénu v riečnych sedimentoch okrem vysokého horninového pozadia?
Odpadná voda z Bane Nováky prúdi do rieky Nitra zhruba 60
rokov, pri hodnote 0,03 až 0,08 miligramu arzénu na liter.
Odpadná voda z termálnych prameňov v Bojniciach s rovnakým až polovičným
obsahom arzénu (0,0353 miligramu na liter) však
do rieky Nitra prúdi neprestajne najmenej 300 tisíc rokov, a hydrológovia odhadujú, že prvých 100 tisíc rokov sa voda z prameňov v Bojniciach valila v objeme niekoľko stovák litrov za sekundu, preto že z tejto vody sa vyzrážali obrovské terasy travertínu, na ktorých stoja staré Bojnice, kúpele, ZOO aj zámok a časť parku. Áno, tie terasy, múry hradieb aj tá jaskyňa pod hradom je plná arzénu naviazaného v hornine. Aj štrky a piesok v rieke Nitre, do ktorej sa arzénová termálna voda valila státisíce rokov nasiakli arzénom z vody.
Tak si teda položme otázku: ktorý zdroj priniesol -podľa logiky podsúvanej Greenpeace, - do riečnych sedimentov na celej Hornej
Nitre viac arzénu?
Banská voda z Novák alebo termálne pramene Bojnických kúpeľov ?
Banská voda z Novák alebo termálne pramene Bojnických kúpeľov ?
Kedy pôjde Greenpeace Slovensko merať úroveň arzénu v sedimentoch
do Teplého potoka v Bojniciach, Hradnej priekopy a do Opatoviec nad Nitrou pochádzajúceho z termálnych
vôd???
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
Tlači (TASR) Pravda, Sme, My a mnohým iným, Televíziám
(RTVS, Markíza, Joj a mnohým iným) ako aj nespočetným internetovým
portálom srdečne blahoželáme , že opäť naleteli Greenpeace Slovensko a v honbe
za senzáciami šíria dezinformácie a hoaxy!
Naše blahoprianie a štípaná pusa opäť putuje aj k redaktorovi Petrovi Čertíkovi z televízie JOJ že opäť naletel aktivistom Greenpeace.
Pani Oľge Kurbelovej, chemičke, ktorá je ochotná sa vyjadrovať do médii k akémukoľvek environmentálnemu problému, hoci o problematike distribúcie prvkov v životnom prostredí, normách a obsahoch prvkov v geologickom prostredí pravdepodobne nemá poňatia, posiela božtek bratrancova pravnučka Kunigunda.
Naše blahoprianie a štípaná pusa opäť putuje aj k redaktorovi Petrovi Čertíkovi z televízie JOJ že opäť naletel aktivistom Greenpeace.
Pani Oľge Kurbelovej, chemičke, ktorá je ochotná sa vyjadrovať do médii k akémukoľvek environmentálnemu problému, hoci o problematike distribúcie prvkov v životnom prostredí, normách a obsahoch prvkov v geologickom prostredí pravdepodobne nemá poňatia, posiela božtek bratrancova pravnučka Kunigunda.
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Použitá
literatúra a zdroje informácii:
(1) D. Bodiš –
S. Rapant: Geochemický atlas Slovenskej Republiky – Riečne sedimenty,
vypracovala: Geologická služba Slovenskej Republiky , vydalo Ministerstvo
životného prostredia SR , 1999. ISBN 80-88833-18-3
S. Rapant –
K.Vrana – D. Bodiš: Geochemický atlas Slovenska – Podzemné vody časť I, vyd.
Geologická služba Slovenskej Republiky, Bratislava 1996. ISBN 80-85314-67-3
Mgr. Daniel Marcin , PhD. a kolektív : Regionálne hydrogeotermálne zhodnotenie Fatrika Rudnianskej kotliny, Júl 2011, Vydal Štátny Geologický Ústav Dionýza Štúra 2011, práca dostupná ako .pdf aj na webe
Mgr. Daniel Marcin , PhD. a kolektív : Regionálne hydrogeotermálne zhodnotenie Fatrika Rudnianskej kotliny, Júl 2011, Vydal Štátny Geologický Ústav Dionýza Štúra 2011, práca dostupná ako .pdf aj na webe
Slovenská
komisia pre životné prostredie a Spolkové ministerstvo pre životné
prostredie Rakúska: Koncept zlepšenia stavu životného prostredia regiónov Horná
Nitra/Žiarska Kotlina , záverečná správa. Vyd AGIPLAN
Planungsgessellschaft Wien , 1992
Zákony podľa čísiel, uvedené v príspevku
sú bežne dostupné na webe, pohľadajte si ich
Pomocná literatúra pre tých, čo chcú vedieť viac o arzéne v životnom prostredí zjednodušene tu :
Komentáre
Zverejnenie komentára