Grínpís bije na poplach.
Odobrali vraj vzorky v rieke Nitra medzi Partizánskym a
Novákmi a našli zvýšené koncentrácie Zinku, Kadmia a Ortute.
Zvýšené koncentrácie týchto prvkov sa podľa odkazu Greenpeace vyskytujú aj v svalovine jalca
hlavatého.
Týmto faktom môžeme veriť, je to možné. Na obsahy prvkov v pôde , podzemnej vode a sedimentoch riek a potokov sú však ,pri všetkej úcte k nitrianskym výskumníkom, existujú oveľa väčší odborníci než tí na SPU.
Napríklad kolektívy výskumníkov okolo RNDr. Rapanta zo zoznamu použitej literatúry (1), (2). Odobrali tisíce vzoriek riečnych sedimentov aj pôdy, preto je ich databáza oveľa väčšia, a dáva relevantnejšie výsledky, než práce odvolávajúce sa na odber desiatky vzoriek.
Nič v zlom, ale monografia SPU je 130 stranová, z čoho text monografie je 89 strán. Celých 50 (!) strán sú odkazy na použitú literatúru. Trochu priveľký podiel, dielo naberá rešeršný charakter.
Článok Greenpeace je tu:
Napríklad kolektívy výskumníkov okolo RNDr. Rapanta zo zoznamu použitej literatúry (1), (2). Odobrali tisíce vzoriek riečnych sedimentov aj pôdy, preto je ich databáza oveľa väčšia, a dáva relevantnejšie výsledky, než práce odvolávajúce sa na odber desiatky vzoriek.
Nič v zlom, ale monografia SPU je 130 stranová, z čoho text monografie je 89 strán. Celých 50 (!) strán sú odkazy na použitú literatúru. Trochu priveľký podiel, dielo naberá rešeršný charakter.
Článok Greenpeace je tu:
"Aktivistky Greenpeace
Slovensko v nedeľu (8.7.) skočili v špeciálnej ochrannej výstroji do rieky
Nitra. S transparentom „Viete, čo pláva v Nitre?" chceli v rámci
kampane Big Jump upozorniť na dlhodobé znečistenie a nedostatočnú ochranu rieky
Nitra. Opierajú sa pritom o vedeckú štúdiu Slovenskej poľnohospodárskej
univerzity.
„Tá uvádza, že rieka Nitra
je silne až veľmi silne znečistená v dôsledku priemyselnej činnosti. Zo štúdie
vyplýva, že brehové sedimenty rieky Nitra sú znečistené ťažkými kovmi,
konkrétne ortuťou, kadmiom a zinkom. Na znečistenie rieky upozorňuje aj vedecký
tím, ktorý v rokoch 2015 a
2016 sledoval množstvo ťažkých kovov vo svalovine vybraných rýb. Výsledky
ukázali vysoké hodnoty ortuti, kadmia a olova vo svalovine jalca hlavatého.
Hneď dve európske smernice hovoria, že takéto ryby by sa nemali vôbec
konzumovať,“ spomenula Kohutková." toľko z článku na linku hore.
Prečítali sme si aj posledný Vodný plán SR z roku 2015.
Je tu:
https://www.minzp.sk/files/sekcia-vod/vodny-plan-2015/vodny-planslovenska-2015_sup-dunaja-sup-visly.pdf
O tom, že by rieka Nitra bola považovaná za najznečistenejšiu rieku v SR tam nie je zmienka, a vôbec nie je v tomto 300 stranovom materiáli zmienka o tom, že by sa nejako samostatne riešili Hornonitrianske Bane ako najväčší znečisťovateľ tejto rieky. Rieši sa tu v tejto súvislosti len Fortischem v Novákoch. Ak sme niečo prehliadli, upozornite nás prosím.
Zmienka o znečistení rieky Nitra je v úvode práce SPÚ a v jej závere sa uvádza, že všetky ostatné kovy s výnimkou Zn, Hg, a Cd sú ostatné ťažké kovy v odberoch sedimentov pri Opatovciach nad Nitrou v norme.
Čím nižšie po prúde, tým je znečistenie horšie.
Správa nehovorí nič o tom, že by HBP a.s. bol najväčším znečisťovateľom v povodí - je len jedným z desiatok iných znečisťovateľov.
To Greenpeace podsúva čitateľom, že HBP a.s. za všetko môže, a že by sa to malo nachádzať v práci SPU.
Klamstvo a zavádzanie!
Ani tu nie sú zmienky o znečisťovaní rieky Nitra patriacej do povodia Váhu baňami: http://www.vuvh.sk/download/RSV/PMCP2/Vah/VahVP.pdf.
Podľa grínpísákov za znečistenie v rieke Nitra vraj môžu Hornonitrianske bane, a údajne plánovaná preložka krátkeho úseku rieky Nitra situáciu zhorší.
Ako to už býva, aktivisti sa nenamáhali popísať ako môže zhoršiť situáciu znečistenia sedimentov pár kilometrová preložka rieky do náhradného koryta, ktorá bude, (rovnako ako minulá preložka), urobená tak, aby sa dnové sedimenty v tom úseku nehýbali.
Tiež nepopísali ako sa zhoršuje znečistenie napríklad vyššou saturáciou vody kyslíkom pomocou čerenia vody na regulovanom úseku.
Ani nemôžu, zelenáči sú jednoducho zelenáči, a nedokážu okrem plánovania svojich akcii robiť žiadny seriózny výskum aspoň na takej úrovni, aby ich v prvom semestri chémie na vysokej škole nemuseli vylúčiť zo štúdia pre nevyliečiteľnú formu chronickej natvrdlosti.
V prípade novej preložky v skutočnosti ostane zachovaná aj "stará" preložka a vytvorí sa tak čiastočne prietočná zátoka - niečo ako "mŕtve rameno" rieky Nitra, s mnohými novými biotopmi pre vodné a vodomilné živočíchy či rastlinstvo.
 |
| Ilustračné foto z Youtube: Lia Kapp: Dead River - official video |
Je tu:
https://www.minzp.sk/files/sekcia-vod/vodny-plan-2015/vodny-planslovenska-2015_sup-dunaja-sup-visly.pdf
O tom, že by rieka Nitra bola považovaná za najznečistenejšiu rieku v SR tam nie je zmienka, a vôbec nie je v tomto 300 stranovom materiáli zmienka o tom, že by sa nejako samostatne riešili Hornonitrianske Bane ako najväčší znečisťovateľ tejto rieky. Rieši sa tu v tejto súvislosti len Fortischem v Novákoch. Ak sme niečo prehliadli, upozornite nás prosím.
Zmienka o znečistení rieky Nitra je v úvode práce SPÚ a v jej závere sa uvádza, že všetky ostatné kovy s výnimkou Zn, Hg, a Cd sú ostatné ťažké kovy v odberoch sedimentov pri Opatovciach nad Nitrou v norme.
Čím nižšie po prúde, tým je znečistenie horšie.
Správa nehovorí nič o tom, že by HBP a.s. bol najväčším znečisťovateľom v povodí - je len jedným z desiatok iných znečisťovateľov.
To Greenpeace podsúva čitateľom, že HBP a.s. za všetko môže, a že by sa to malo nachádzať v práci SPU.
Klamstvo a zavádzanie!
Ani tu nie sú zmienky o znečisťovaní rieky Nitra patriacej do povodia Váhu baňami: http://www.vuvh.sk/download/RSV/PMCP2/Vah/VahVP.pdf.
Podľa grínpísákov za znečistenie v rieke Nitra vraj môžu Hornonitrianske bane, a údajne plánovaná preložka krátkeho úseku rieky Nitra situáciu zhorší.
Ako to už býva, aktivisti sa nenamáhali popísať ako môže zhoršiť situáciu znečistenia sedimentov pár kilometrová preložka rieky do náhradného koryta, ktorá bude, (rovnako ako minulá preložka), urobená tak, aby sa dnové sedimenty v tom úseku nehýbali.
Tiež nepopísali ako sa zhoršuje znečistenie napríklad vyššou saturáciou vody kyslíkom pomocou čerenia vody na regulovanom úseku.
Ani nemôžu, zelenáči sú jednoducho zelenáči, a nedokážu okrem plánovania svojich akcii robiť žiadny seriózny výskum aspoň na takej úrovni, aby ich v prvom semestri chémie na vysokej škole nemuseli vylúčiť zo štúdia pre nevyliečiteľnú formu chronickej natvrdlosti.
V prípade novej preložky v skutočnosti ostane zachovaná aj "stará" preložka a vytvorí sa tak čiastočne prietočná zátoka - niečo ako "mŕtve rameno" rieky Nitra, s mnohými novými biotopmi pre vodné a vodomilné živočíchy či rastlinstvo.
Preložka však vraj zhorší situáciu.
Tak sa vyjadrilo hnutie amatérov Greenpeace a tlač plus televízia to tak napísala a odvysielala.
Nikto zo zúčastnených sa asi neuráčil prečítať si vyššie uvedené materiály Ministerstva životného prostredia.
Keď niečo tvrdí nejaká panička z Grínpísu, je to automaticky pravda?
To sotva.
Tak sa vyjadrilo hnutie amatérov Greenpeace a tlač plus televízia to tak napísala a odvysielala.
Nikto zo zúčastnených sa asi neuráčil prečítať si vyššie uvedené materiály Ministerstva životného prostredia.
Keď niečo tvrdí nejaká panička z Grínpísu, je to automaticky pravda?
To sotva.
Grínpísáci sú väčšinou veľmi mladí ľudia, profesionálni a dobrovoľní aktivisti, a nedostatok všeobecného rozhľadu a poznatkov nahrádzajú
nadšením pre záchranu sveta.
Preto radi siahnu po nízko visiacom ovocí - (za všetko znečistenie na Hornej Nitre môžu
bane!) a takýmito klamstvami oblbujú a zavádzajú verejnosť.
Chcete vidieť ako vyzerá "mŕtva rieka Nitra" v regulovanom úseku, čo je "ťažkým poškodením životného prostredia rieky"?
Tu máme príklad z Opatoviec nad Nitrou:
https://myhornanitra.sme.sk/c/20886222/na-slovensku-bolo-natocene-uzasne-video-mnozstvo-hadov-chyta-ryby.html?ref=njctse
Chcete vidieť ako vyzerá "mŕtva rieka Nitra" v regulovanom úseku, čo je "ťažkým poškodením životného prostredia rieky"?
Tu máme príklad z Opatoviec nad Nitrou:
https://myhornanitra.sme.sk/c/20886222/na-slovensku-bolo-natocene-uzasne-video-mnozstvo-hadov-chyta-ryby.html?ref=njctse
Pôvod rýchlokvasenými radoby-ochranármi uvádzaných prvkov v rieke Nitra medzi
Novákmi a Partizánskym je totiž úplne iný, než uvádzajú naivní GP, ktorí by radi všetko prišili baniam - včítane horúčav v Švédsku a epidémii Eboly v Afrike.
Čo takto napríklad vplyv čističiek odpadových vôd osídlení pozdĺž rieky?
Napodiv, existujú len pár rokov:
https://www.dobrenoviny.sk/c/3134/brusel-odklepol-najvacsi-vodarensky-projekt-pre-slovensko
Dovtedy išli tisíce a desaťtisíce ton tekutých odpadov každoročne zo všetkých mestských osídlení do rieky Nitra, len Greenpeace Slovensko to prešlo mlčaním, lebo ich dráždili atómové elektrárne. Odpady miest a obcí obsahujú celú Mendelejevovu tabuľku prvkov, a rybky ten bordel v rieke papkajú. Cez planktónový potravný reťazec sa ním sýtia aj tie spomenuté jalce.
Čo takto napríklad vplyv čističiek odpadových vôd osídlení pozdĺž rieky?
Napodiv, existujú len pár rokov:
https://www.dobrenoviny.sk/c/3134/brusel-odklepol-najvacsi-vodarensky-projekt-pre-slovensko
Dovtedy išli tisíce a desaťtisíce ton tekutých odpadov každoročne zo všetkých mestských osídlení do rieky Nitra, len Greenpeace Slovensko to prešlo mlčaním, lebo ich dráždili atómové elektrárne. Odpady miest a obcí obsahujú celú Mendelejevovu tabuľku prvkov, a rybky ten bordel v rieke papkajú. Cez planktónový potravný reťazec sa ním sýtia aj tie spomenuté jalce.
Uhlie z Hornonitrianskych baní obsahuje Zinok ,
Ortuť a Kadmium, ktorého nálezy ohlasuje Greenpeace, len v stopových množstvách.
Na rozdiel od Českých a Poľských hnedých uhlí, ktoré navrhujú páliť v ENO po prípadnom zavretí tunajších baní architekti vzdušných zámkov, truhlíkovia, čo sa tvária, že zjedli všetku múdrosť sveta . Cudzie uhlia obsahujú menej síry, ale viacej kovových a prchavých prímesí, ktoré sa bežnými technológiami po spálení nedajú zachytávať vo filtroch, ani vypierať v odsírovacích jednotkách ENO. Napríklad ortuť.
Predstava, že z komína ENO sa do vzduchu valia tony Zinku, Kadmia, Ortute je totiž úplne scestná, aj keď Vám to naivní aktivisti Greenpeace podsúvajú.
Popolček ktorý unikne komínom v množstve 150 ton za rok, rovnako ako ten, ktorý sa zachytí vo filtroch ENO, obsahuje na 99,999% hlavne kremeň, oxid hlinitý, oxid železitý, vápnik, horčík ,sodík, draslík . Zjednodušene sa dá povedať, že ak sa kdekoľvek na svete, aj v tej najčistejšej prírode zohnete, a naberiete si hrsť miestnej hliny, bude obsahovať všetky tie prvky, ktoré sú v popole po spálení uhlia, a dokonca v približne rovnakých podieloch zložiek.
Tých 150 ton popolčeka, čo ročne unikne cez komín, sa rozptýli prinajmenšom na území 900 km štvorcových (okres PD) ale v skutočnosti na oveľa väčšom území, ktorého väčšinu pokrývajú lesy.
Na rozdiel od Českých a Poľských hnedých uhlí, ktoré navrhujú páliť v ENO po prípadnom zavretí tunajších baní architekti vzdušných zámkov, truhlíkovia, čo sa tvária, že zjedli všetku múdrosť sveta . Cudzie uhlia obsahujú menej síry, ale viacej kovových a prchavých prímesí, ktoré sa bežnými technológiami po spálení nedajú zachytávať vo filtroch, ani vypierať v odsírovacích jednotkách ENO. Napríklad ortuť.
Predstava, že z komína ENO sa do vzduchu valia tony Zinku, Kadmia, Ortute je totiž úplne scestná, aj keď Vám to naivní aktivisti Greenpeace podsúvajú.
Popolček ktorý unikne komínom v množstve 150 ton za rok, rovnako ako ten, ktorý sa zachytí vo filtroch ENO, obsahuje na 99,999% hlavne kremeň, oxid hlinitý, oxid železitý, vápnik, horčík ,sodík, draslík . Zjednodušene sa dá povedať, že ak sa kdekoľvek na svete, aj v tej najčistejšej prírode zohnete, a naberiete si hrsť miestnej hliny, bude obsahovať všetky tie prvky, ktoré sú v popole po spálení uhlia, a dokonca v približne rovnakých podieloch zložiek.
Tých 150 ton popolčeka, čo ročne unikne cez komín, sa rozptýli prinajmenšom na území 900 km štvorcových (okres PD) ale v skutočnosti na oveľa väčšom území, ktorého väčšinu pokrývajú lesy.
Pôvodca Zinku, Olova, Kadmia v sedimentoch a rieke
Nitra nad Novákmi je totiž hlavne príroda a banská činnosť.
Zinok a Kadmium aj s malou prímesou Ortute sa prirodzene vyskytuje v sopečných horninách, najmä neovulkanitoch.
A akéže horniny nám z polovice obkolesujú Hornonitriansku kotlinu? No predsa horniny Vtáčnika! Teda neovulkanické sopečné pohorie.
S prvkami v horninách sa nedá robiť nič.
Hornín okolo Hornej Nitry sú desiatky a stovky miliárd ton.
Sopečné horniny zvetrávajú, a uvoľňujú tým významné množstvá ortute, kadmia, arzénu, olova a zinku do pôdy a do vody všade na celom svete, nie len u nás. Zvetrávanie je prírodný proces, ktorý človek nedokáže ovplyvniť, rovnako ako neovplyvní kolobeh prvkov v prírode uvoľňovaných zo zemskej kôry . Ak sa niekto tvári, že to dokáže významne ovplyvniť, ten klame, až sa hory zelenajú, v duchu hesla "poručíme větru, dešti!".
Zinok a Kadmium aj s malou prímesou Ortute sa prirodzene vyskytuje v sopečných horninách, najmä neovulkanitoch.
A akéže horniny nám z polovice obkolesujú Hornonitriansku kotlinu? No predsa horniny Vtáčnika! Teda neovulkanické sopečné pohorie.
S prvkami v horninách sa nedá robiť nič.
Hornín okolo Hornej Nitry sú desiatky a stovky miliárd ton.
Sopečné horniny zvetrávajú, a uvoľňujú tým významné množstvá ortute, kadmia, arzénu, olova a zinku do pôdy a do vody všade na celom svete, nie len u nás. Zvetrávanie je prírodný proces, ktorý človek nedokáže ovplyvniť, rovnako ako neovplyvní kolobeh prvkov v prírode uvoľňovaných zo zemskej kôry . Ak sa niekto tvári, že to dokáže významne ovplyvniť, ten klame, až sa hory zelenajú, v duchu hesla "poručíme větru, dešti!".
Ak ste spozorneli pri zmienke o banskej činnostii na
Hornej Nitre ako pôvodcovi ťažkých kovov v rieke Nitra, sklamem Vaše
očakávania pokiaľ si myslíte, že jediná banská činnosť v tejto oblasti je tá na uhoľnom ložisku.
Baníctvo tu bolo už stovky rokov, dávno pred baníkovaním na uhlí.
Baníctvo tu bolo už stovky rokov, dávno pred baníkovaním na uhlí.
Príroda vytvorila akumulácie Pb-Zn-Cu- Ag-Au rúd na Hornej
Nitre v pohorí Malá Magura v okolí Chvojnice a Čavoja, a tieto rudy od nejakého 14. -15. storočia až do konca 19. storočia ťažili rudní baníci severozápadne od
Prievidze. O najmenej 500 rokov dávno predtým, ako prvý baník v 20 storočí no Hornej Nitre vôbec prvý krát kopol čakanom do tunajšieho uhlia.
Pri polymetalických rudách platí ohľadom kadmia jedno pravidlo -závislosť:
čím vyšší obsah striebra v rude, tým vyšší je zároveň tiež obsah minerálov
s kadmiom.
Zinkové rudy (ako sfalerit- ZnS2) sa veľmi "kamarátia" s kademnatými minerálmi a vždy sa vyskytujú spolu v rôznych pomeroch.
Zinkové rudy (ako sfalerit- ZnS2) sa veľmi "kamarátia" s kademnatými minerálmi a vždy sa vyskytujú spolu v rôznych pomeroch.
Ruda zlatostriebra sa od stredoveku až do doby modernej podrvila
v stupách, rozomlela na múčku a tá sa preplavila na najbližšom vodnom
toku v plaviacom koryte.
Sfalerit s kademnatými minerálmi majú menšiu mernú hmotnosť oproti strieborným a olovnatým minerálom, a tak boli s kremennou múčkou odplavené ako odpad do lokálnych potokov, ktoré dopravili tieto rudné odpady do rieky Nitra.
Zinkové rudy starých baníkov nezaujímali, nemali preň využitie, preto išli do potokov ako odpad. Vody tokov sírniky a sírany zinku, olova, kadmia za najmenej 500 rokov každoročných povodní rozvliekli v sedimentoch hádam až po ústie Nitry do Váhu.
Sfalerit s kademnatými minerálmi majú menšiu mernú hmotnosť oproti strieborným a olovnatým minerálom, a tak boli s kremennou múčkou odplavené ako odpad do lokálnych potokov, ktoré dopravili tieto rudné odpady do rieky Nitra.
Zinkové rudy starých baníkov nezaujímali, nemali preň využitie, preto išli do potokov ako odpad. Vody tokov sírniky a sírany zinku, olova, kadmia za najmenej 500 rokov každoročných povodní rozvliekli v sedimentoch hádam až po ústie Nitry do Váhu.
 |
| Mapa slovenska s výskytmi Kadmia v sedimentoch podľa Rapanta (1). Žlté body sú nemerateľné koncentrácie, tmavobordové sú najvyššie koncentrácie. Jedno ohnisko vysokého výskytu je na východ od Partizánskeho, druhé na severozápad od Prievidze |
Prítomnosť zinku v sedimentoch v rieke Nitra zvyšujú aj na prvý
pohľad relatívne neškodné veci – ako napríklad stavebný odpad z búračiek. Oxid zinočnatý alias zinková bieloba je totiž bežnou významnou súčasťou
interiérových a exteriérových farieb. Spôsobuje tú peknú bielosť.
Museli by ste vypiť hektolitre miestnej vody Nitry , aby ste dosiahli takú koncentráciu zinku vo svojom tele, akú zjete v jednom balení tabletiek na podporu rastu vlasov a nechtov.
Museli by ste vypiť hektolitre miestnej vody Nitry , aby ste dosiahli takú koncentráciu zinku vo svojom tele, akú zjete v jednom balení tabletiek na podporu rastu vlasov a nechtov.
Stačí s uvedomiť, že len v meste Prievidza sa
každý rok minie niekoľko ton takýchto farieb. Za desiatky rokov sú to stovky
ton. Myslíte že staré maľovky , zvyšky farieb a stavebný odpad aj s maľovkami sa nejako ekologicky likvidujú
v špecializovaných zariadeniach?
Ale kdeže, nakoniec skončia v rieke, kam sú splavované
zo skládok stavebného odpadu.
Potom máme v každom väčšom meste stovky kilometrov dažďových žľabov, zábradlí, lámp a zvodidiel z pozinkovanej ocele. Dážď tento kovový zinok potroche rozpúšťa a transportuje do potokov a riek. Za jeden rok môže byť len v meste Prievidza spláchnutých niekoľko ton oxidu zinočnatého.
Potom máme v každom väčšom meste stovky kilometrov dažďových žľabov, zábradlí, lámp a zvodidiel z pozinkovanej ocele. Dážď tento kovový zinok potroche rozpúšťa a transportuje do potokov a riek. Za jeden rok môže byť len v meste Prievidza spláchnutých niekoľko ton oxidu zinočnatého.
Pôvodcom ortute v rieke Nitra sú tiež dva hlavné ľudské
vplyvy.
Jednak je to staré baníctvo v okolí Čavoja Malinovej, Nitrianskeho Pravna a Chvojnice, a jednak sú to Chemické Závody Wilhelma Piecka v Novákoch , dnes známe ako Fortischem.
Jednak je to staré baníctvo v okolí Čavoja Malinovej, Nitrianskeho Pravna a Chvojnice, a jednak sú to Chemické Závody Wilhelma Piecka v Novákoch , dnes známe ako Fortischem.
Zlatostriebro, vyryžované z náplavov rieky Nitra okolo Nitrianskeho Pravna (Deutschpraun) sa po
dve tisícročia sceľovalo do hrudiek pomocou ortuťovej amalgamácie.
Mohlo by sa zdať, že
tá "trocha" dovezenej ortute z amalgamácie nemôže mať na obsahy ortute v sedimentoch rieky vplyv.
Lenže usilovní baníci, možno ešte od čias Keltov, stihli na Hornej Nitre preryžovať milióny ton náplavov. Na strednej Nitre, na Zlatníkoch pri Topoľčanoch dokonca preprali až desiatky miliónov ton zlatonosných sedimentov. Na amalgamáciu vyryžovaného zlatého prachu preto využili pravdepodobne desiatky ton kovovej ortute dovezenej od Bystrice a z východného Slovenska, možno až z Juhoslávie z Idrie. Ukončenie
amalgamácie sa vždy, po tisícročia, robilo vypieraním amalgámu vo vode miestnych
tokov, a po vylisovaní amalgámu sa prebytočná ortuť vyparila žíhaním
v ohni. Takto sa dostávala do riek a ukladala sa v sedimentoch.
 |
| Mapka zaevidovaných starých baní medzi Nitrianskym Pravnom a Nitrianskym Rudnom. Okrem evidovaných baní sú tam desiatky ďalších, neevidovaných. Mapa starých banských diel z Mapserveru ŠGÚDŠ |
Druhým zdrojom ortute v rieke Nitra je už spomenutý
Fortischem. Ortuť používali v technológii na výrobu chemických polotovarov - hydroxidu sodného- ako ortuťové katódy po desiatky rokov, a odpadné vody Fortischemu vždy tiekli do rieky Nitra.
Minulý rok zmenili technológiu, a prestali používať ortuťové katódy.
Minulý rok zmenili technológiu, a prestali používať ortuťové katódy.
Preto je snaha Greenpeace prišiť výskyt niektorých prvkov v sedimentoch rieky Nitra na účet uhoľných baní HBP jednoducho klamstvo, zavádzanie a dezinformácia. Hoax.
Mimochodom – viete aký je priemerný obsah týchto "inkriminovaných" prvkov
v pôde na Slovensku, v Trenčianskom kraji a Prievidzskom okrese? Tu
je tabuľka podľa výskumného kolektívu RNDr. Rapanta, ktorý sa environmentálnym
záťažiam a ich vyhodnocovaniu na Slovensku venuje 30 rokov.
Priemerný obsah prvku
v miligramoch na kg Cd Zn Hg
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Slovensko
0,600 75,79 0,24
Trenčiansky kraj
0,228 63,50 0,061
Okres Prievidza 0,306 92,73 0,132
Podobné je to pri obsahoch týchto prvkov v podzemnej vode na Hornej Nitre , v Trenčianskom kraji a na Slovensku
Podobné je to pri obsahoch týchto prvkov v podzemnej vode na Hornej Nitre , v Trenčianskom kraji a na Slovensku
Obsah Zinku v podzemnej vode je v Prievidzi a okolí nižší
ako celoslovenský a trenčiansky priemer, obsah Ortute v podzemnej
vode v Prievidzskom okrese je o polovičku nižší než je
priemer Trenčianskeho kraja, a len o 6 stotisícin miligramu vyšší ako
je celoslovenský priemer. Obsah Kadmia je v podzemnej vode prievidzského
okresu vyšší ako je Trenčiansky a celoslovenský priemer, ale stále je hlboko
pod hygienickou normou pre pitnú vodu.
S kadmiom, ortuťou a zinkom v životnom
prostredí na Hornej nitre sa dá robiť iba jedno-jediné:
NIČ.
Sú to prvky rozptýlené v stovkách miliónov ton pôdy, riečnych
sedimentov, sú tam už stovky rokov a my s tým nedokážeme robiť vôbec
nič.
Ešte ďalšie stovky rokov sa budú potokmi pri lokálnych povodniach dostávať zinok, kadmium , olovo a ortuť od starých zlatostrieborných baní na severozápadnom okraji Hornonitrianskej kotliny do rieky Nitry a nič tým nespraví ani Greenpeace.
Ešte ďalšie stovky rokov sa budú potokmi pri lokálnych povodniach dostávať zinok, kadmium , olovo a ortuť od starých zlatostrieborných baní na severozápadnom okraji Hornonitrianskej kotliny do rieky Nitry a nič tým nespraví ani Greenpeace.
Ich aktivistky môžu skákať v špeciálnom výstroji
z mostov a mostíkov po celej rieke Nitra hoci aj každý deň. Keby nemali na sebe "špeciálny výstroj" možno by si to fotografi z novín viac užili.
Klamlivé vysvetlenie, že za znečistenie rieky Nitra
môžu len a len uhoľné bane, ktoré
také prvky v uhlí ani nemajú, je kravina, hodná svojich šíriteliek. Vplyvov horninového pozadia a zdrojov rôznych prvkov v riekach je oveľa viac, ako si dokážu environmentálni amatéri aj pri najdivokejších snoch vôbec predstaviť.
Napríklad rubídia , stroncia, či zirkónu je v popolčeku ENO násobne viacej, ako zinku, kadmia, či olova.
Greenpeace samozrejme má právo na svoj názor, a to aj v prípade, že ich názor je nepodložený a hlúpo amatérsky.
Aj trepáci majú právo na svoj názor.
Nikto však nemá právo na "alternatívnu realitu" teda lož.
Nikto nie je oprávnený šíriť klamstvá, nech už je motivovaný kýmkoľvek a čímkoľvek.
Realita je len jedna - tá vedecky podložená.
Lož vždy zostane lžou, a hlúposť hlúposťou, aj keď sa zaodeje to masky "akožepravdy".
Na záver ešte menujme, kto takéto dezinformácie bez overovania faktov šíri: SME :MY Horná Nitra, MY Topoľčany, aktuality.sk, Nový Čas, a všetky slovenské hlavné televízne stanice. Tiež TASR. Majú to od Greenpeace Slovakia k ktoré to šíria prostredníctvom svojej riaditeľky Ivany Kohutkovej
Šíria aktivistické blbiny bez toho, aby sa spýtali skutočných odborníkov
Bez toho, aby sa spýtali napríklad HBP čo z prvkov kde vzniká, prečo, a ako sa to dostalo do rieky.
Potrebujú vyvolať konflikt, aby ho mohli potom cez uhorkovú sezónu týždne rozmazávať.
Takto môžu rozmazávať "exkrement" , preto že celé je to vymyslená kravina a vlastne aj kravinec.
Napríklad rubídia , stroncia, či zirkónu je v popolčeku ENO násobne viacej, ako zinku, kadmia, či olova.
Greenpeace samozrejme má právo na svoj názor, a to aj v prípade, že ich názor je nepodložený a hlúpo amatérsky.
Aj trepáci majú právo na svoj názor.
Nikto však nemá právo na "alternatívnu realitu" teda lož.
Nikto nie je oprávnený šíriť klamstvá, nech už je motivovaný kýmkoľvek a čímkoľvek.
Realita je len jedna - tá vedecky podložená.
Lož vždy zostane lžou, a hlúposť hlúposťou, aj keď sa zaodeje to masky "akožepravdy".
Na záver ešte menujme, kto takéto dezinformácie bez overovania faktov šíri: SME :MY Horná Nitra, MY Topoľčany, aktuality.sk, Nový Čas, a všetky slovenské hlavné televízne stanice. Tiež TASR. Majú to od Greenpeace Slovakia k ktoré to šíria prostredníctvom svojej riaditeľky Ivany Kohutkovej
Šíria aktivistické blbiny bez toho, aby sa spýtali skutočných odborníkov
Bez toho, aby sa spýtali napríklad HBP čo z prvkov kde vzniká, prečo, a ako sa to dostalo do rieky.
Potrebujú vyvolať konflikt, aby ho mohli potom cez uhorkovú sezónu týždne rozmazávať.
Takto môžu rozmazávať "exkrement" , preto že celé je to vymyslená kravina a vlastne aj kravinec.
Zdroje informácii:
(1) D. Bodiš – S. Rapant: Geochemický atlas Slovenskej
Republiky – Riečne sedimenty, vypracovala: Geologická služba Slovenskej
Republiky , vydalo Ministerstvo životného prostredia SR , 1999. ISBN
80-88833-18-3
(2) S. Rapant – K.Vrana – D. Bodiš: Geochemický atlas
Slovenska – Podzemné vody časť I, vyd. Geologická služba Slovenskej Republiky,
Bratislava 1996. ISBN 80-85314-67-3
(3) Slovenská komisia pre šivotné prostredie a Spolkové
ministerstvo pre životné prostredie Rakúska: Koncept zlepšenia stavu životného
prostredia regiónov Horná Nitra/Žiarska Kotlina , záverečná správa. Vyd AGIPLAN
Planungsgessellschaft Wien , 1992
https://www.minzp.sk/files/sekcia-vod/vodny-plan-2015/vodny-planslovenska-2015_sup-dunaja-sup-visly.pdf
Zborník životné prostredie a zdravie
https://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/lf/sucasti/Teoreticke_ustavy/Ustav_hygieny/Webpic/Zborniky/ZPaZ_2017_upr.pdf
Informácie o starom baníctve zlata s striebra na Hornej Nitre si po nejakej chvíľke hľadania vygúglite aj sami.
https://invivomagazin.sk/jesenne-nezmysly-o-vede-ii.-o-remeslach,-klobasach-a-vedeckych-znalcoch_377.html
Komentáre
Zverejnenie komentára