Aktivisti z Greenpeace, Priateľov Zeme a podobných organizácii veľmi radi zjednodušujú. často zjednodušujú veci i súvislosti až do takej miery, že skutočnosť úplne zdeformujú a na konci zjednodušovacieho mlynčeka vyjde dezinformačná fašírka, mišmaš poloprávd a klamstiev.
Najväčším nepriateľom rôznych zelených rádobyaktivistov je súbor informácii dostupný verejnosti na verejných zdrojoch.
Prednedávnom kládli aktivisti rovnítko medzi uhlím z Novák a uhlím z Bane Čáry.
To je neprimerané zjednodušovanie, ktoré má neinformovaného človeka zmiasť.
Bežný jedinec matne tuší, že existuje niečo ako lignit, hnedé uhlie a čierne uhlie.
Bežný človek nemá jasno v tom, aký je vlastne rozdiel medzi tým uhlím, na ktorom doma griluje párky v záhrade, a medzi tým, ktoré sa kupuje v uhoľných skladoch.
Obyčajný človek či človiečik ani netuší, že hnedé uhlie býva čiernej farby, a že čierne uhlie môže byť aj hnedej farby.
Bežný človek netuší, že uhlie či lignit sa dá využívať aj na iné než energetické účely - teda že ho spálim v šporhelte, peci či piecke, alebo v kotli elektrárne.
Trochu sa teda v tomto článku zameriame na to čím je zaujímavý lignit z Bane Čáry na Záhorí.
Za lignit sa považuje biomasa z niekdajších jazier a močiarov z dávnejších geologických období, ktoré prírodné pochody nazhromaždili v močiarnych a jazerných panvách , potom ich prekryli iné minerálne usadeniny, a ďalším a ďalším prekrývaním sa dostala biomasa hlbšie pod povrch, kde sa preuhoľnila na mladé hnedé uhlie.
Typický lignit má obsah uhlíka okolo 60 - 70% Zvyšných 20 - 30 % jeho masy sú molekuly vody zadržané v jeho štruktúre, a 10 - 20% nespáliteľných častí, teda popola.
Ak si myslíte, že kvalitné čierne uhlie má takmer 100% uhlíka, tak si myslíte zle!
Takmer 100% uhlíka má len grafit, a ten je prakticky nehorľavý - nezapáliteľný, zhorí len pri vysokej teplote v plameni s pridaným kyslíkom.
Bežné čierne uhlie má obsah uhlíka len 77 - 87% , to najkvalitnejšie čierne uhlie -antracit - má obsah uhlíka len o nejaké 2 - 3 % vyšší! Zvyšok je takisto voda a popoloviny, ako pri lignite.
Vôbec najvyšší obsah uhlíka blízko 90% má totiž uhlie drevné.
Drevné uhlie má aj najvyššiu výhrevnosť zo všetkých prírodných aj umelých uhlí. Obsah vody má drevné uhlie po vypálení dreva pri nedokonalom horení prakticky nulový, popolnatosť je ako u dreva. Preto že takmer nijakú vodu neobsahuje, žiadna energia sa pri jeho horení neodoberá na jej odparovanie, a všetka energia ide do výhrevnosti. Tým sa nemôže pochváliť ani antracit.
Kukáte na tieto cifry ako výr skalný na vír vodný?
Tak to Vás čaká ešte za celý uhoľný fúrik prekvapení.
Sú totiž minerálne uhlia, ktoré s postupom času získavajú na dôležitosti ako chemické suroviny, ako prírodné hnojivá, a ako zdroje množstva cenných surovín, ktoré sa nedajú nahradiť inými zdrojmi, preto že žiadne iné zdroje vybraných látok na ne nie sú také bohaté, ako minerálne uhlia.
Vlastnosti mnohých látok v takom druhu uhlia , akým je lignit z Bane Čáry, sú pre laika prekvapivé.
Hnedé uhlia a lignit sa totiž od čierneho uhlia líšia aj obsahom celého koktejlu iných látok. Sú to predovšetkým prchavé horľavé látky, ktoré sú v uhlí pevne naviazané, až kým sa uhlie nezohreje na zápalnú teplotu.
Čárske uhlie neobsahuje žiadne škodlivé prímesi, žiadne ťažké kovy, a nemá ani veľa síry. Má naopak dosť fosforu, vápnika, horčíka aj dusíka
Ďalej je v mladých uhliach z Čár taký vysoký obsah humínových kyselín, aký v kvalitnejších čiernych uhliach nikdy a nikde nenájdete.
Že načo je dobrý vysoký obsah humínových kyselín?
Humínové kyseliny sú komplex vzácnych látok, ktoré majú na rastúce rastliny silný účinok ako katalyzátor látkovej premeny.
Jednoduchšie povedané, zlepšujú príjem minerálnych látok a vody koreňovým systémom každej rastliny.
Tí z čitateľov ktorí na hodinách biológie na základnej škole dávali pozor vedia, že zelené rastliny uhlík potrebný na stavbu svojich pletív - kmeňa, koreňov, stvolov alebo kmeňov, listov či ihličia , získavajú zo vzduchu. Na to aby rástli, však potrebujú do svojich tiel zabudovávať aj vápnik, horčík, kremík, trochu síry, fosforu, a dusík,
Preto majú korene, ktoré tieto látky získavajú spolu s vodou zo zeme alebo podložky, na ktorej rastú.
Humínové kyseliny v pôde sú zvyčajne v malých obsahoch, všeobecne platí, že čím je pôda černejšia, tým je obsah uhlíka a humínových kyselín v nej rozptýlených vyšší. To je dôvod, prečo sa nakupujú do kvetináčov a hriadok humusové černozeme. V nich totiž aj pomerne nízky obsah humínových kyselín zlepšuje rast týchto rastlín.
Práve humínové kyseliny sú tie. ktoré síce nie sú priamo naťahované rastlinou do jej tela, ale sú látkou, ktorá urýchľuje a zlepšuje vstrebávanie ostatných minerálnych látok cez korene.
Výsledkom mierneho "prihnojenia" humínovou kyselinou je, že každá rastlina potom lepšie a rýchlejšie rastie, dáva lepšie úrody a kvalitu plodov, má vyššiu odolnosť voči škodcom. suchám, aj rastlinným chorobám.
Ako sme spomenuli, humínové kyseliny sú katalyzátorom, niečo ako pre cukrovkára inzulín.
Ani tie najlepšie černozeme s vysokým obsahom uhlíka však nemajú ani zďaleka také vysoké obsahy humínových kyselín ako čárske mladé uhlie.
Pomocou čárskeho uhlia zmiešaného s trochou ílu a vody dokonca urobíte aj z púštneho sterilného piesku Sahary pôdu, v ktorej bude rásť takmer všetko, ak ju budete nejako zavlažovať.
Íl a lignit dokážu zachytávať vo svojej štruktúre vodu a pomaly ju uvoľňovať, íl dodá vápnik, horčík, práškový lignit uvoľní humínové kyseliny a rastlina rastie aj v púšti.
Tým, že humínové kyseliny zlepšujú príjem živín, polia nie je potrebné toľko prihnojovať umelými hnojivami, ktoré prírodu poškodzujú.
Na polia ošetrené zaoraným popraškom obyčajného nadrveného čárskeho uhlia bez akejkoľvek inej úpravy nie je potrebné dávať toľko závlahy ani toľko hnojív a postrekov ako na inú, hoci aj susednú roľu.
Prídavok čárskeho lignitu znižuje náklady na vodu, postreky a hnojenie. Pritom je to čisto prírodný produkt.
Naviac čársky lignit má inú vynikajúcu vlastnosť, podobnú tej ako má aktívne uhlie: - je schopný vytiahnuť z pôdy ale aj vody napríklad ťažké kovy a jedovaté zlúčeniny, a pevne ich uzavrieť vo svojej štruktúre, a brániť uvoľneniu týchto látok do tiel rastlín.
Ak niekde vyteká kontaminovaná voda, stačí ju prehnať cez lignitový filter a na druhej strane filtra vyteká už voda bez týchto zložiek, alebo výrazne zníženým obsahom jedov. V tomto je jeho fungovanie tiež priam neuveriteľné - čársky lignit je totiž takzvaný prírodný sorbent.
V živočíšnej výrobe možno čársky lignit používať ako podstielku - je schopný z výkalov hospodárskych zvierat zachytávať a ukladať do štruktúry amoniak a močovinu.
Ak sa takto využitý lignit zaorie po skompostovaní do pôdy, tak dokáže amoniak a močovinu nielen že pomaly uvoľňovať - a teda sa sám stáva hnojivom, ale ešte uvoľní aj humínovú kyselinu, ktorá rastlinu povzbudí v príjme týchto prírodných hnojív do rastlín.
Humínové kyseliny sa z čárskeho uhlia dajú získavať aj veľmi jednoduchou cestou v tekutej forme. Potom už stačí takýmto stimulátorom rastu len popolievať malou koncentráciou raz do roka, a výsledky sú veľmi výrazné.
Jedna tona Čárskeho lignitu je schopná produkciou humínových kyselín nahradiť v pôde účinky zaorania:
Pri pestovacích pokusoch so zaorávaním lignitu z Čár v množstve 5 ton na hektár sa podarilo zvýšiť úrodu poloskorej mrkvy o 14,63 tony z hektára, oproti vedľajšiemu poľu, kde nebol lignit zaoraný.
Najlepšie na tom všetkom je, že takto účinkuje v pôde celé roky, takže nie je potrebné opakovať dodávky lignitu do pôdy každý rok. Úplne stačí, keď sa to urobí raz za 5 -6 rokov, a pritom sa zlepší schopnosť zeme zadržiavať vlahu, spotreba umelých hnojív výrazne klesne, pôda je ľahšia a žije v nej viac baktérii.
Pokusy v znečistených oblastiach Slovenska (Horný Gemer) preukázali, že v prípade Kadmia, Kobaltu, Zinku, a Medi dokáže do pôdy zaoraný lignit znížiť prechod týchto ťažkých kovov do poľnohospodárskych plodín a zeleniny o 50% - 30% .
U ortuti v pôde je to dokonca ešte viacej. Naviac humínové kyseliny s týmito ťažkými kovmi zreagujú do pevných väzieb a tak sa už potom uvoľňujú do povrchových a podpovrchových vôd v oveľa menšom množstve, zhruba o 80% menej.
Lignit je dokonca v pôde a v tesniacich stenách okolo smetísk zachytávať a viazať aj fenoly, niektoré pesticídy, a alifatické + aromatické uhľovodíky
Zelení aktivisti ale tvrdia, že ťažbu všetkého uhlia na Slovensku, ba dokonca aj celom svete je potrebné zakázať.
Samozrejme o tom všetkom, čo sme popísali, nemajú ani šajnu, a ak niečo tušia, ani za svet by to nepriznali.
Myslia si vo svojej obmedzenosti, že s uhlím sa dá robiť len jedna vec - páliť ho v peci.
Starší z čitateľov si určite z dedinskej minulosti pamätajú, že prasiatko sa vždy, keď malo možnosť, vrhlo na uhlie a zjedlo ho. Prasce inštinktívne vedia, čo je pre ne dobré.
Z prídavku uhlia a lignitu im lepšie trávi, sú zdravšie a lepšie priberajú. Nie nadarmo je humátová kyselina v spojení s niektorými ďalšími látkami obsiahnutá aj vo veterinárnych liečivách.
Robili sa dokonca výskumy účinkov humínových kyselín na ľudské zdravie. Tie kyseliny totiž dokážu likvidovať bacila Hellicobacter Pyllori, ktorý vyvoláva vredy v žalúdku a tiež rakovinu žalúdka.
Označiť niekoho alebo niečo "biľagom" zla je veľmi ľahké, a je to typické pre zelených aktivistov ktorí pracujú nasledovným systémom: Vyber si tému, označ vybratého vinníka, a nechaj médiá nech sa vybúria, potom pýtaj od ľudí peniaze aby si mohol "bojovať" proti vymysleným problémom.
Keby hlúposť kvitla, niektorých aktivistov by mohli vystavovať na Flóre Olomouc ako exemplár rastliny povzbudený prídavkom čárskej humínovej kyseliny v substráte.
Zdroje Informácii:
F. Boroška: Poznatky o možnostiach netradičného využitia uhlia , Spravodaj BV 2-3/95 vyd. Bevex Prievidza
výsledky vyhľadávania v Google na heslo "Lignofert"
RNDr. Lucia Závodská: Použiteľnosť lignitu na viazanie rádionuklidov a stanovenie uránu adsorptívnou rozpúšťacou chronopotenciometriou Dizertačná práca PF UK Bratislava 2010 dostupná na webe
https://arl4.library.sk/arl-spu/sk/detail-spu_us_cat-0143165-Vplyv-ekologickeho-organickeho-hnojiva-Lignofert-na-urodu-a-kvalitu-zeleninovej-papriky/
Najväčším nepriateľom rôznych zelených rádobyaktivistov je súbor informácii dostupný verejnosti na verejných zdrojoch.
Prednedávnom kládli aktivisti rovnítko medzi uhlím z Novák a uhlím z Bane Čáry.
To je neprimerané zjednodušovanie, ktoré má neinformovaného človeka zmiasť.
Bežný jedinec matne tuší, že existuje niečo ako lignit, hnedé uhlie a čierne uhlie.
Bežný človek nemá jasno v tom, aký je vlastne rozdiel medzi tým uhlím, na ktorom doma griluje párky v záhrade, a medzi tým, ktoré sa kupuje v uhoľných skladoch.
Obyčajný človek či človiečik ani netuší, že hnedé uhlie býva čiernej farby, a že čierne uhlie môže byť aj hnedej farby.
Bežný človek netuší, že uhlie či lignit sa dá využívať aj na iné než energetické účely - teda že ho spálim v šporhelte, peci či piecke, alebo v kotli elektrárne.
Trochu sa teda v tomto článku zameriame na to čím je zaujímavý lignit z Bane Čáry na Záhorí.
Za lignit sa považuje biomasa z niekdajších jazier a močiarov z dávnejších geologických období, ktoré prírodné pochody nazhromaždili v močiarnych a jazerných panvách , potom ich prekryli iné minerálne usadeniny, a ďalším a ďalším prekrývaním sa dostala biomasa hlbšie pod povrch, kde sa preuhoľnila na mladé hnedé uhlie.
Typický lignit má obsah uhlíka okolo 60 - 70% Zvyšných 20 - 30 % jeho masy sú molekuly vody zadržané v jeho štruktúre, a 10 - 20% nespáliteľných častí, teda popola.
Ak si myslíte, že kvalitné čierne uhlie má takmer 100% uhlíka, tak si myslíte zle!
Takmer 100% uhlíka má len grafit, a ten je prakticky nehorľavý - nezapáliteľný, zhorí len pri vysokej teplote v plameni s pridaným kyslíkom.
Bežné čierne uhlie má obsah uhlíka len 77 - 87% , to najkvalitnejšie čierne uhlie -antracit - má obsah uhlíka len o nejaké 2 - 3 % vyšší! Zvyšok je takisto voda a popoloviny, ako pri lignite.
Vôbec najvyšší obsah uhlíka blízko 90% má totiž uhlie drevné.
Drevné uhlie má aj najvyššiu výhrevnosť zo všetkých prírodných aj umelých uhlí. Obsah vody má drevné uhlie po vypálení dreva pri nedokonalom horení prakticky nulový, popolnatosť je ako u dreva. Preto že takmer nijakú vodu neobsahuje, žiadna energia sa pri jeho horení neodoberá na jej odparovanie, a všetka energia ide do výhrevnosti. Tým sa nemôže pochváliť ani antracit.
Kukáte na tieto cifry ako výr skalný na vír vodný?
Tak to Vás čaká ešte za celý uhoľný fúrik prekvapení.
Sú totiž minerálne uhlia, ktoré s postupom času získavajú na dôležitosti ako chemické suroviny, ako prírodné hnojivá, a ako zdroje množstva cenných surovín, ktoré sa nedajú nahradiť inými zdrojmi, preto že žiadne iné zdroje vybraných látok na ne nie sú také bohaté, ako minerálne uhlia.
Vlastnosti mnohých látok v takom druhu uhlia , akým je lignit z Bane Čáry, sú pre laika prekvapivé.
Hnedé uhlia a lignit sa totiž od čierneho uhlia líšia aj obsahom celého koktejlu iných látok. Sú to predovšetkým prchavé horľavé látky, ktoré sú v uhlí pevne naviazané, až kým sa uhlie nezohreje na zápalnú teplotu.
Čárske uhlie neobsahuje žiadne škodlivé prímesi, žiadne ťažké kovy, a nemá ani veľa síry. Má naopak dosť fosforu, vápnika, horčíka aj dusíka
Ďalej je v mladých uhliach z Čár taký vysoký obsah humínových kyselín, aký v kvalitnejších čiernych uhliach nikdy a nikde nenájdete.
Že načo je dobrý vysoký obsah humínových kyselín?
Humínové kyseliny sú komplex vzácnych látok, ktoré majú na rastúce rastliny silný účinok ako katalyzátor látkovej premeny.
Jednoduchšie povedané, zlepšujú príjem minerálnych látok a vody koreňovým systémom každej rastliny.
Tí z čitateľov ktorí na hodinách biológie na základnej škole dávali pozor vedia, že zelené rastliny uhlík potrebný na stavbu svojich pletív - kmeňa, koreňov, stvolov alebo kmeňov, listov či ihličia , získavajú zo vzduchu. Na to aby rástli, však potrebujú do svojich tiel zabudovávať aj vápnik, horčík, kremík, trochu síry, fosforu, a dusík,
Preto majú korene, ktoré tieto látky získavajú spolu s vodou zo zeme alebo podložky, na ktorej rastú.
Humínové kyseliny v pôde sú zvyčajne v malých obsahoch, všeobecne platí, že čím je pôda černejšia, tým je obsah uhlíka a humínových kyselín v nej rozptýlených vyšší. To je dôvod, prečo sa nakupujú do kvetináčov a hriadok humusové černozeme. V nich totiž aj pomerne nízky obsah humínových kyselín zlepšuje rast týchto rastlín.
 |
| Ilustračný obrázok zo stránky Kinder Haven |
Výsledkom mierneho "prihnojenia" humínovou kyselinou je, že každá rastlina potom lepšie a rýchlejšie rastie, dáva lepšie úrody a kvalitu plodov, má vyššiu odolnosť voči škodcom. suchám, aj rastlinným chorobám.
Ako sme spomenuli, humínové kyseliny sú katalyzátorom, niečo ako pre cukrovkára inzulín.
Ani tie najlepšie černozeme s vysokým obsahom uhlíka však nemajú ani zďaleka také vysoké obsahy humínových kyselín ako čárske mladé uhlie.
Pomocou čárskeho uhlia zmiešaného s trochou ílu a vody dokonca urobíte aj z púštneho sterilného piesku Sahary pôdu, v ktorej bude rásť takmer všetko, ak ju budete nejako zavlažovať.
Íl a lignit dokážu zachytávať vo svojej štruktúre vodu a pomaly ju uvoľňovať, íl dodá vápnik, horčík, práškový lignit uvoľní humínové kyseliny a rastlina rastie aj v púšti.
Tým, že humínové kyseliny zlepšujú príjem živín, polia nie je potrebné toľko prihnojovať umelými hnojivami, ktoré prírodu poškodzujú.
Na polia ošetrené zaoraným popraškom obyčajného nadrveného čárskeho uhlia bez akejkoľvek inej úpravy nie je potrebné dávať toľko závlahy ani toľko hnojív a postrekov ako na inú, hoci aj susednú roľu.
Prídavok čárskeho lignitu znižuje náklady na vodu, postreky a hnojenie. Pritom je to čisto prírodný produkt.
Naviac čársky lignit má inú vynikajúcu vlastnosť, podobnú tej ako má aktívne uhlie: - je schopný vytiahnuť z pôdy ale aj vody napríklad ťažké kovy a jedovaté zlúčeniny, a pevne ich uzavrieť vo svojej štruktúre, a brániť uvoľneniu týchto látok do tiel rastlín.
Ak niekde vyteká kontaminovaná voda, stačí ju prehnať cez lignitový filter a na druhej strane filtra vyteká už voda bez týchto zložiek, alebo výrazne zníženým obsahom jedov. V tomto je jeho fungovanie tiež priam neuveriteľné - čársky lignit je totiž takzvaný prírodný sorbent.
V živočíšnej výrobe možno čársky lignit používať ako podstielku - je schopný z výkalov hospodárskych zvierat zachytávať a ukladať do štruktúry amoniak a močovinu.
Ak sa takto využitý lignit zaorie po skompostovaní do pôdy, tak dokáže amoniak a močovinu nielen že pomaly uvoľňovať - a teda sa sám stáva hnojivom, ale ešte uvoľní aj humínovú kyselinu, ktorá rastlinu povzbudí v príjme týchto prírodných hnojív do rastlín.
Humínové kyseliny sa z čárskeho uhlia dajú získavať aj veľmi jednoduchou cestou v tekutej forme. Potom už stačí takýmto stimulátorom rastu len popolievať malou koncentráciou raz do roka, a výsledky sú veľmi výrazné.
Jedna tona Čárskeho lignitu je schopná produkciou humínových kyselín nahradiť v pôde účinky zaorania:
- 4 ton maštaľného hnoja
- 6 ton rašeliny
- 8 ton kompostu
Pri pestovacích pokusoch so zaorávaním lignitu z Čár v množstve 5 ton na hektár sa podarilo zvýšiť úrodu poloskorej mrkvy o 14,63 tony z hektára, oproti vedľajšiemu poľu, kde nebol lignit zaoraný.
Najlepšie na tom všetkom je, že takto účinkuje v pôde celé roky, takže nie je potrebné opakovať dodávky lignitu do pôdy každý rok. Úplne stačí, keď sa to urobí raz za 5 -6 rokov, a pritom sa zlepší schopnosť zeme zadržiavať vlahu, spotreba umelých hnojív výrazne klesne, pôda je ľahšia a žije v nej viac baktérii.
Pokusy v znečistených oblastiach Slovenska (Horný Gemer) preukázali, že v prípade Kadmia, Kobaltu, Zinku, a Medi dokáže do pôdy zaoraný lignit znížiť prechod týchto ťažkých kovov do poľnohospodárskych plodín a zeleniny o 50% - 30% .
U ortuti v pôde je to dokonca ešte viacej. Naviac humínové kyseliny s týmito ťažkými kovmi zreagujú do pevných väzieb a tak sa už potom uvoľňujú do povrchových a podpovrchových vôd v oveľa menšom množstve, zhruba o 80% menej.
Lignit je dokonca v pôde a v tesniacich stenách okolo smetísk zachytávať a viazať aj fenoly, niektoré pesticídy, a alifatické + aromatické uhľovodíky
Zelení aktivisti ale tvrdia, že ťažbu všetkého uhlia na Slovensku, ba dokonca aj celom svete je potrebné zakázať.
Samozrejme o tom všetkom, čo sme popísali, nemajú ani šajnu, a ak niečo tušia, ani za svet by to nepriznali.
Myslia si vo svojej obmedzenosti, že s uhlím sa dá robiť len jedna vec - páliť ho v peci.
Starší z čitateľov si určite z dedinskej minulosti pamätajú, že prasiatko sa vždy, keď malo možnosť, vrhlo na uhlie a zjedlo ho. Prasce inštinktívne vedia, čo je pre ne dobré.
Z prídavku uhlia a lignitu im lepšie trávi, sú zdravšie a lepšie priberajú. Nie nadarmo je humátová kyselina v spojení s niektorými ďalšími látkami obsiahnutá aj vo veterinárnych liečivách.
Robili sa dokonca výskumy účinkov humínových kyselín na ľudské zdravie. Tie kyseliny totiž dokážu likvidovať bacila Hellicobacter Pyllori, ktorý vyvoláva vredy v žalúdku a tiež rakovinu žalúdka.
Označiť niekoho alebo niečo "biľagom" zla je veľmi ľahké, a je to typické pre zelených aktivistov ktorí pracujú nasledovným systémom: Vyber si tému, označ vybratého vinníka, a nechaj médiá nech sa vybúria, potom pýtaj od ľudí peniaze aby si mohol "bojovať" proti vymysleným problémom.
 |
| Ilustračný obrázok zo stránky thehumandivine.org |
Zdroje Informácii:
F. Boroška: Poznatky o možnostiach netradičného využitia uhlia , Spravodaj BV 2-3/95 vyd. Bevex Prievidza
výsledky vyhľadávania v Google na heslo "Lignofert"
RNDr. Lucia Závodská: Použiteľnosť lignitu na viazanie rádionuklidov a stanovenie uránu adsorptívnou rozpúšťacou chronopotenciometriou Dizertačná práca PF UK Bratislava 2010 dostupná na webe
Komentáre
Zverejnenie komentára